Daňové povinnosti

DAŇOVÉ POVINNOSTI PRI PREDAJI NEHNUTEĽNOSTI

Z dôvodu zmeny legislatívy (k 1.1.2011) má význam skúmať, či ste sa stali vlastníkom predávanej nehnuteľnosti pred 1.1. 2011 alebo po tomto dátume. Pred 1. januárom 2011 totiž platilo že od dane z príjmu ste boli oslobodený, ak ste mali v predávanej nehnuteľnosti trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred predajom. Po 1. januári 2011 táto podmienka pre oslobodenie od dane z príjmu už neplatí.

DAŇ Z PRÍJMU PRI PREDAJI NEHNUTEĽNOSTI (nadobudnutej po 1.1.2011)

Od 1. januára 2011 platí, že ak predáte nehnuteľnosť, ktorej ste vlastníkom po obdobie kratšie ako päť rokov, ste povinný zaplatiť daň z príjmu (lehota sa začína počítať od vkladu do katastra nehnuteľností).

Z čoho sa platí daň z príjmu pri predaji nehnuteľnosti

Daň vo výške 19% alebo 25% (v závislosti od výšky základu dane pri fyzických osobách – nepodnikateľoch) zaplatíte z rozdielu medzi predajnou cenou a cenou, za ktorú ste nehnuteľnosť nadobudli, samozrejme za predpokladu, že vznikne kladný rozdiel (na stratu sa neprihliada). Tento rozdiel však môžete znížiť o preukázateľne vynaložené výdavky (napr. výdavky súvisiace s rekonštrukciou, odmenu znalca, advokáta, províziu realitnej kancelárie a pod.).

Príklad

Dňa 4.1.2011 ste kúpili byt za 100 tis. €. Zrekonštruovali ste ho za 5 tis. € a po 3 rokoch ho predáte za 120 tis. €. V byte máte po celý čas (3 roky) trvalý pobyt. Zaplatíte daň?

Odpoveď: Áno. Daň zaplatíte vo výške 2850 €, čomu zodpovedá 19% zo sumy 15000 € (12000 – 100000 – 5000). Príjem z predaja treba uviesť v najbližšom daňovom priznaní.

DAŇ Z PRÍJMU PRI PREDAJI NEHNUTEĽNOSTI (nadobudnutej pred 1.1.2011)

Pri zdaňovaní príjmu z predaja nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté pred 1.1.2011 platí okrem vlastníctva nehnuteľnosti počas najmenej piatich rokov ešte jedna výnimka. Ak ste nehnuteľnosť nadobudli pred 1. januárom 2011, predáte ju so ziskom po 1.1.2011 a zároveň ste v nej mali trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred predajom, budete od dane z príjmu oslobodený. Ako je vyššie uvedené, oslobodenie od dane z príjmu, ktorého podmienkou bol aspoň dvojročný trvalý pobyt, zaniklo po 1.1.2011.

Príklad

Dňa 28.12.2010 ste nadobudli do vlastníctva byt. V byte si nahlásite trvalý pobyt a po 3 rokoch byt so ziskom predáte. Budete musieť zaplatiť daň?

Odpoveď: Nie, pretože sa na Vás vzťahuje oslobodenie od dane. Bude sa postupovať podľa režimu zdaňovania účinného k 31.12.2010, kedy bol predaj od dane oslobodený (ak ste v nehnuteľnosti mali trvalý pobyt min. 2 roky pred predajom).

Zdaňovanie pri predaji nehnuteľností získaných dedením

Ak ste nehnuteľnosť nadobudli dedením od poručiteľa, ktorý bol v priamom príbuzenskom rade, alebo od manžela/manželky, od dane bude oslobodený príjem z predaja vtedy, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa (nebohého). O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak je poručiteľom príbuzný v priamom rade (napr. otec, matka, stará mama, syn, vnuk). Výnimočný je tento spôsob získavania nehnuteľnosti tým, že do doby vlastníctva sa započítava nielen Vaše vlastníctvo, ale aj vlastníctvo poručiteľa.

Príklad

Syn zdedil rodinný dom po otcovi. Otec ho vlastnil pred smrťou takmer 10 rokov. Ak by syn nehnuteľnosť predal, bol by oslobodený od dane, keďže nehnuteľnosť zdedil po otcovi (ktorý mu bol v priamom príbuzenskom rade), a teda doba vlastníctva jeho otca sa započítava do doby vlastníctva syna – predávajúceho. Ak by ale syn zdedil dom po strýkovi, už by oslobodený od platenia dane nebol, lebo strýko mu nebol v priamom príbuzenskom rade.

Podávanie daňového priznania a platenie dane

Daňovník, ktorému vznikla povinnosť priznať príjem z predaja nehnuteľností a podať daňové priznanie, je povinný tak urobiť v lehote do 31. marca nasledujúceho roka. V rovnakej lehote musí vypočítanú daň aj zaplatiť. V daňovom priznaní potom uvedie všetky príjmy vrátane príjmov zo závislej činnosti, teda príjmov zo zamestnania. Pokiaľ by bola ním vyčíslená daň natoľko vysoká, že by nepriaznivo vplývala na zabezpečenie základných životných potrieb (ohrozenie výživy), môže požiadať správcu dane o odklad platenia dane, prípadne sa s ním dohodnúť na zaplatení dane v splátkach (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní).

Miestna príslušnosť

Miestna príslušnosť sa neriadi zákonom o daniach z príjmov, ale od 1.1.2012 zákonom č,. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňovým poriadkom). Miestnou príslušnosťou sa rozumie, ktorému správcovi dane je daňovník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Správcom dane je pri dani z príjmov daňový úrad. U fyzických osôb je miestna príslušnosť daná miestom ich trvalého bydliska a u právnických osôb sídlom. V roku 2012 prebehla transformácia daňovej správy a bolo zriadených 8 daňových úradov v sídlach krajov a 1 daňový úrad pre vybrané subjekty v Bratislave. Pre daňovníkov sa tým zmenila miestna príslušnosť k daňovému úradu v sídle kraja.

Sankcie a pokuty

Sankcie a pokuty upravuje § 155 a nasl. Zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok). Podľa tohto zákona správca dane ukladá pokuty za podanie daňového priznania po lehote alebo za nepodanie daňového priznania na výzvu správcu dane. Zákon tiež ukladá správcovi dane možnosť vyrubiť tzv. sankčný úrok. Sankčný úrok alebo úrok z omeškania sa vyrubuje za daň síce priznanú, ale nezaplatenú v lehote pre platenie dane alebo nezaplatenú v správnej výške. Táto sankcia sa vypočíta ako štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (musí to však byť minimálne 15%), najdlhšie za štyri roky omeškania platby.

Zánik práva vyrubiť daň

Upravuje rovnako zákon č. 563/2009 Z.z. Vzťahuje sa na prípad, keď daňovník vôbec nepodá daňové priznanie k dani z príjmu. Správca dane nemôže vyrubiť daň po uplynutí piatich rokov od konca roka, kedy vznikla povinnosť podať daňové priznanie, prípadne po uplynutí siedmich rokov, ak si daňovník uplatňuje odpočítanie straty podľa zákona o dani z príjmov. Pokiaľ však správca dane urobí v priebehu týchto piatich rokov (v druhom prípade siedmich rokov) nejaký úkon smerujúci k vyrubeniu dane (zvyčajne je to výzva), plynie lehota odznova – maximálna je desať rokov.

Premlčanie práva vymáhať nedoplatok

O premlčaní práva vymáhať nedoplatok nás informuje daňový poriadok. Vzťahuje sa na také prípady, keď daňové priznanie podáme, ale nezaplatíme daň. Ak od konca roka, kedy daňový nedoplatok vznikol, uplynie šesť rokov, takýto nedoplatok je premlčaný, ale musíme vzniesť námietku premlčania. Správca dane môže urobiť v priebehu tohto obdobia nejaký úkon, ktorý smeruje k vymáhaniu. Lehota sa potom predlžuje o ďalších šesť rokov, maximálne môže byť dvadsať rokov.

Daňové priznanie sa nepodáva a daň sa neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu sumu 50% nezdaniteľnej časti základu dane (19,2-násobku sumy životného minima) alebo ak celková vypočítaná daň fyzickej osoby nepresiahne za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zákonom stanovenú hranicu (§ 46 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov – v súčasnosti sa daň neplatí, ak jej celková výška nepresiahne 5 €).

 

 

DAŇOVÉ POVINNOSTI PRI PRENÁJME NEHNUTEĽNOSTI

Registračná povinnosť pre daň z príjmu pri prenájme nehnuteľnosti

Osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť ako nepodnikateľ, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom prenajala nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu. )Ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, registračná povinnosť sa vzťahuje na toho z manželov, ktorý uzatvoril nájomnú zmluvu, a teda je v nej uvedený ako prenajímateľ. Ak sú v zmluve ako prenajímatelia označení obidvaja manželia, povinnosť registrácie vzniká obom manželom. Z registračnej povinnosti je vyňatý prenájom pozemku, ak prenajímateľ nie je podnikateľom. Neznamená to však, že by prenajímateľ pozemku nemusel z tohto príjmu zaplatiť daň. Na základe žiadosti daňový úrad vydá žiadateľovi Daňové identifikačné číslo – DIČ.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti u nepodnikateľa

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že do príjmov z prenájmu patria príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Zjednodušene povedané, jedná sa o nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve a aj úhrady za plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti (energie, odvoz odpadu a pod.). Podľa usmernenia daňového riaditeľstva sú úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti zdaniteľnými príjmami, ak ich nájomca platí priamo prenajímateľovi, ale aj vtedy, ak ich nájomca platí priamo prenajímateľovi, ale aj vtedy, ak ich nájomca platí priamo dodávateľom energií a služieb (elektrárne, plynárne, vodárne). Jedinou výnimkou, kedy platby za úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti nie sú u prenajímateľa považované za zdaniteľný príjem, je situácia, ak ich nájomca uhrádza priamo dodávateľovi energií, pričom zmluvu s dodávateľom energií a služieb má uzavretú taktiež priamo nájomca. V prípade, ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príjem z prenájmu nehnuteľnosti si manželia môžu rozdeliť rovnakým dielom alebo v akomkoľvek inom pomere, podľa toho čo považujú za výhodnejšie.

Výdavky pri prenájme nehnuteľnosti nepodnikateľom

Prenajímateľ, ktorý nemá prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú vo svojom obchodnom majetku, je pri uplatňovaní daňových výdavkov obmedzený tým, že si môže odpočítať len preukázateľne vynaložené výdavky na základné služby súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, napríklad výdavky za tzv. energie (elektrina, plyn, voda), odvádzanie odpadovej vody, odvoz komunálneho odpadu, upratovanie spoločných priestorov v dome a pod. Ak nájomca platí za energie a iné služby priamo dodávateľovi, prenajímateľ si aj napriek tomu môže takéto výdavky uplatniť ako daňový výdavok. Jedinou výnimkou, kedy platby za energie nie sú u prenajímateľa považované za daňový výdavok, je prípad, ak ich nájomca uhrádza priamo dodávateľovi energií, a to na základe zmluvy, ktorú má s dodávateľom energií uzatvorenú samotný nájomca.